Písmo sväté - Biblia

je "Knihou kníh" a je súborom 73 kníh napísaných z Božieho vnuknutia, inšpirácie. 

Nazýva sa aj skrátene Písmo, resp. Biblia sv. Jánom Zlat oústy m (347-407)  
a je záznamom priamych a nepriamych skúsenosti ľudí s Bohom.

Delí sa na:

Starý (46 spisov - 17 historických, 5 vyučujúcich a 17 prorockých, 3 z toho rozdelené na 2 časti)

a Nový zákon (27 spisov - 5 historických, 21 vyučujúcich a 1 prorocký).

Tieto biblické spisy - knihy - písalo viac ako 40 rôznych autorov v období

od r. 1513 pred n.l. až po r. 98 n.l., čiže približne 1600 rokov.

Starý zákon, napísaný v hebrejčine a z malej časti v aramejčine, prevzali kresťania z judaizmu. Nový zákon bol napísaný v helenistickej gréčtine.

Biblia tvorí základný kánon kresťanov - zoznam biblických kníh oficiálne uznaných cirkvou. Počet spisov
v kánone sa medzi jednotlivými cirkvami a demonináciami líši.

Protestanti a Židia neuznali deuterokanonické knihy, ktoré boli napísané v gréčtine (Kniha Tobiáš, Kniha Judita, 2 knihy Machabejcov, Kniha múdrosti, Kniha Sirachovcova a Kniha proroka Barucha).

Židia neprijali ani knihy Nového zákona ako knihy Božieho zjavenia, uznávajú len
39 spisov Starého zákona - Tanach ( niekedy aj ako Tenach, či Mikra).

Ten pozostáva z 3 častí: Tóra, Nevi'im, Ketuvim (Zákon, Proroci a Spisy).

Najväčšiu dôležitosť pripisujú Tóre (5 Mojžišových kníh), v kresťanstve označovaná ako Pentateuch. 

V roku 1947 náhodne objavil beduínsky pastier v jaskyni neďaleko Kumránu

na severozápadnom brehu Mŕtveho mora v džbáne 7 kožených zvitkov.

Kumrán bol zbožnou komunitou Židov, ktorá sa podobala kláštoru a žila v období 150 pred až 70 rokov po Kristovi.

Archeológovia potom v rokoch 1947-58 prehľadali celú oblasť a postupne našli v 11 jaskyniach spolu 900 zvitkov. Najvzácnejší je celý text Knihy proroka Izaiáša z obdobia 125-100 pred n.l., ktorý bol zaznamenaný na viac než 7 m dlhom rukopise. Našli sa tak fragmenty všetkých starozákonných kníh okrem knihy Ester.

Týmto nálezom sa potvrdila presnosť 1000-ročného prepisovania Písma a židovskej histórie od roku 200 pred až po rok 916 po Kristovi.

Vernosť a presnosť záznamu neexistujúcich kníh zo staroveku sa dnes overuje množstvom opisov danej knihy.

V prípade Nového zákona existuje viac ako 5 000 katalogizovaných gréckych rukopisov.

Septuaginta (z lat. septuaginta = 70; často označovaná iba rímskou číslicou LXX alebo gréckym ʹΟʹ) - preklad Starého zákona do gréčtiny, ktorý vznikal v Alexandrii približne od 3. do 1. stor. pred n. l.. Podľa legendy vznikol na ostrove Faros pri Alexandrii, kde ho napísalo 70-72 židovských učencov za 72 dní.

Vulgáta je najrozšírenejší latinský preklad Svätého Písma. Z poverenia pápeža Damaza I. začal s prekladom učený cirkevný otec Hieronym na prelome 4. a 5. storočia.

Vulgáta bola dlho jediným prekladom Biblie priamo z hebrejčtiny, ktorú sa Hieronym naučil od židovských učencov.

Celá Biblia bola v 13. storočí rozdelená na kapitoly a v 16. storočí na verše. 

V rokoch 1450-55 Johann Gutenberg (1400-1468)  na prvej pohyblivej tlačiarni vytlačil ako prvú knihu 42-riadkovú Bibliu v latinčine v nevídanom náklade 180 kusov. Mala okolo 1200 strán v 2 zväzkoch.